Muchy nám v noci nespôsobili žiadne ujmy na zdraví. Teda mne určite a Veronika s Oskarom sa tiež nesťažujú.
Po raňajkách chceme pokračovať v kaňone, tam kde sme to včera otočili. Kaňon a cesta v ňom je krásna. Serpentíny triedajúce sa s tunelmi v kolmej kamennej stene priamo nad riekou Eufrat. Cesta šotolinová a vôbec nie strmá. Len škoda že neprejazdná. Po asi 20 (slovom dvadsiatich) tuneloch (my máme problém postaviť jeden, teda, aby som bol férový dve tunelové rúry) sme došli k uzávere cesty. V zime keď sa topil sneh bohužiaľ strhlo jeden prechod medzi dvomi tunelmi a aktuálne je cesta v dvoch tretinách uzavretá a my sa musíme vrátiť. Nič sa však nedeje, vedeli sme o tom a počitali sme s tým. Aj tak však táto odbočka stála za to.
Navigácia nám ukazuje 8 hodín cesty a cca 500km. Radi by sme došli do regiónu Cappadocia do mestečka Göreme. Väčšina z tých dnešných 500km bude po okresných cestách, ale mimo obcí. Po diaľnici ideme naozaj len minimum. Okresky sú výborné, zaujímavé. Medzi mestečkami, cez ktoré prechádzame je vzdiaľenosť kľudne aj 150km. Dediny žiadne, len raz za čas usadlosť s dvomi domami, maštaľou, 20timi kravami a 100 ovcami… Najlepšie by sem bolo poslať Fica, lebo naozaj tu nič nie je. Nech sa pozrie ako vyzerá “nič.”
Potrebjeme oprať, ideálne aj vysušiť a keďže hlásia dosť silný dážd skúšali sme nájsť kemp aj so sušičkou prádla, ale neúspešne. Preto Veronika rozhodla že dnes, po 24. nociach v našej spálni sa niekde ubytujeme. Niekde, kde bude práčka a sušička. Vybrala veľmi pekné ubytovanie v Göreme. Prichádzame bohužiaľ dosť neskoro a okrem sprchy, prihriatia večere, trochu práce a napísaniu blogu dnes už nič iné nestíhame. Na ráno hlásia škaredo, takže na balóny sa asi pozerať nebudeme. Dáme si teda aspoň turecký çay.
