Útes bol ráno ešte krajší ako večer. Keď vyšlo slniečko neodolal som sa spravil som s dronom pár záberov. Celkovo v Arménsku sa s ním celkom bojím lietať lebo sa tu potuluje po okolí veľmi veľa ľudí v maskáčoch o ktorých som si neni istý či sú vojaci alebo sa na nich iba hrajú, stále tu lietajú vrtuľníky a celkovo som mal pocit že by mi kvôli tomu mohli robiť problémy, najmä pri hraniciach. Štena ktoré nám robilo spoločnosť aj včera večer očividne svoju snahu o nájdenie si kamarátov nevzdalo a čakalo nás aj ráno. Naše pocity voči nemu až také priateľské však neboli lebo sme sa báli ísť von aj na WC.
Dnešným plánom je navštíviť rezervoár Azat ktorý zásobuje vodou celú oblasť Yerevanu (teraz nie som si istý či pitnou alebo len úžitkovou) a prípadne tam prespať. Avšak zabudli sme aká je táto krajina malá a pri tomto rezervoári sme si spravili len obed a pohli sme sa ďalej.
Ďalší bod v našej mape smerom na sever je jazero Kari. Je to malé vysokohrské jazero priamo pod najvyšším vrcholom Arménska – Aragats. Yerevan obchádzame po obchvate, nechceme uviaznuť v nejakých blokádach alebo kvôli protestom ktoré sa tam posledné dni dialy. Posledných 20km v kuse len stúpame po peknej asfaltovej ceste, až do výšky 3200mnm. Jazierko je pekné, na jeho brehu sa okrem reštaurácie nachádza nejaké výskumné centrum vesmírneho žiarenia a preto je jeden jeho breh oplotený a uzavretý. Miesto na spanie hľadáme obdaleč, nechce sa nám spať pred reštauráciou. Najprv zájdeme na jedno vzdialenejšie miesto, avšak po asi dvoch hodinách a mojom pešom prieskume okolia vyhodnocujem spanie na tomto mieste príliš nebezpečné. Ráno bude určite rosa a to by nám mohlo spôsobiť celkom patáliu sa od tiaľto dostať. Nehovoriac o tom že v noci má mrznúť. Sme predsalen veľmi vysoko a cesta od reštaurácie pri jazere bola dosť zlá, skôr by som povedal viac necesta ako cesta. Preto sa vraciama kúsok naspäť a pred pohľadmi od reštiky sa ukrývame v malej postrannej dolinke.
Vonku ju celkom zima a Veronike s Oskarom sa ani nechce ísť von. Ja si vyberám stoličku a iPad že idem písať denník. Avšak ani som sa do toho nestihol pustiť a zrazu počujem a vidím prichádzať Ladu Nivu a z nej vysmiatu tvár nášho kamoša Francúza z kempu. Rozhodol sa ísť na túru na najvyšší vrchol Arménska lebo hlásia celkom dobré počasie a úplnou náhodou sme sa tu stretli. Večer sedíme vonku pri variči, robíme si čaj a rozprávme príhody z ciest.
Táto epizóda je opäť zverejnená bez jazykovej korektúry mojej ženy ktorá už spí.
