Tento útes mal niečo do seba, ale veľmi fúkalo a nedalo sa vliezť do mora. Zhodli sme sa, že to nie je miesto na dve noci, a preto sme sa moc nezdržali. Doobeda sme s Oskarom boli preskúmať neďaleký oplotený dovolenkový rezort. V princípe to boli oplotené ruiny opustených domčekov. Všetko veľmi zarastené, pomaly sa už aj strechy prepadávali. Vidno, že toto miesto malo svoju slávu už dávno za sebou. Niekoré domčeky sme aj preskúmali. V podzemí jedného, ktorý neslúžil na ubytovanie hostí ale skôr ako technická miestnosť sme našli chladničky, parazóly, surfy a veľmi veľa reklamných plagátikov asi ešte...

Tento týždeň vyšlo pranie na stredu. V mestečku Gonnesa sme si našli práčovňu, dali oprať, prešli sa do kaviarne a dali vysušiť prádlo do sušičky. Potom sme sa ešte stavili v obchode. Oskar zaspal, a my sme mierili na ostrov Sant’ Antioco. Vedie naň most. Do odchodu trajektu na Sicíliu v sobotu nám ostávajú necelé tri dni a asi 120km a tri hodiny cesty čistého času. To máme čo robiť aby sme to stihli. V Cagliari by som rád bol v sobotu ráno aby sme si ešte stihli pozrieť trochu mesto, nakúpiť, načapovať vodu…  Ostrov Sant’ Antioco sme obišli zo...

Ráno sa nikomu moc baliť nechcelo. Kamaráti majú v piatok ráno odlet domov a naspäť na sever do Alghera majú maju celkom dlhú cestu. Preto sme vedeli, že sa dnes už budeme musieť rozlúčiť. Ráno sa nikomu nechcelo moc baliť. Podarilo sa nám vymotať až okolo pol 11. Odprevadili sme ich ku rieke, počkali kým prejdú a my sme zamierli na juh. Najprv máme v pláne načapovať niekde vodu a v najbližších dňoch sa chystáme prejsť ešte juho-západ ostrova a priľahlé ostrovčeky. Sú to posledné miesta Sardínie, kde sme ešte poriadne nezavýtali.  Dlho sme sa nejak nevedeli rozhodnúť či ideme...

Ráno bolo slniečko. Ale tak trochu zubaté. Myslel som si, že z pláže a z Dunes di Pisinas nebude nič a dúfal som, že zostaneme v Portu Maga. Bol som však ostatkom mojej posádky a našimi kamošmi prehlasovaný. Pobalili sme sa, išli sme do kaviarne na kávu a vybrali sa smerom na Dunes di Piscinas. Pre predstavu, išli sme z opusteného dovolenkového rezortu po asfaltovej ceste ktorá bola miestami zasypaná pieskom. Keď asfaltka skončila išli sme po utlačenom piesku, chvíľu korytom vyschnutej rieky. Nakoniec aj cez potok. Najprv sme si ho prešli pekne pešo, lebo na prvý pohľad to vyzeralo...

Celú noc bola silná hmla. Viem to len podľa toho, že na truhle kondenzovala voda a klopkala nám na strechu. Okolo 5:30 prešlo po cestičke, po ktorej sme prišli asi 6 áut.  Od 7:00 sa postupne začalo brieždiť, s brieždením sme začali počuť aj výstrely, pravdepodobne z brokovníc. Tie autá, ktoré som ráno videl boli pastieri, ktorí išli zháňať dobytok z hôr. Už je pokročilý čas a pravdepodobne v tento deň ukončujú sezónu na paši vonku, v horách a zháňajú dobytok dole. Výtrely boli ďaleko. Postupne sa však približovali a ich intenzita bola čoraz častejšia a vyššia. Počuli sme ich...

Doobedie trávime na pláži a v neďalekom mestečku Porto Torres. Je to mesto, po Olbii, s druhým najväčším prístavom na Sardínii, chodia sem trajekty z Janova, z Barcelony, z Ajjacia. Chceli sme len nakúpiť, načapovať vodu a dať si kávu. Tým, že ideme dve posádky tak všetko trvá trochu dlhšie. Na káve máme ešte malý brífing a dohodujeme program na najbližšie dni. Kamoši sa rozhodli, že pláže na ostrovoch La Maddalena vynechajú lebo tam nehlásia moc pekné počasie. Z Porto Torres teda vyrážame spolu a v takom čase, že decká sú už zrelé na spanie.  Mali sme v pláne ísť...