Neďaleko po pobreží smerom na juh bolo krajšie miesto. Kedže balíky stále v Trapani neboli všetky, tak sme sa tu rozhodli ostať ďalšiu noc a len sa tie cca dva kilometre vzdušnou čiarou presunúť na juh. Toto rozhodnutie padlo hneď ráno po raňajkách. Ani sme v našej obývačke nepresúvali veci ako na presun. Oskar celú cestu sedel pri mne a pomáhal mi so šoférovaním.
Cesta to bola hrboľatá a pomalá. Auto ani raz nezaradilo dvojku. Objavili sme krásne miesto. Bolo pod relatívne vysokou stenou, rovno na brehu mora kde sa do neho dalo relatívne ľahko vliezť vďaka minikamienkovej pláži. Ráno sme tam boli prví, iba v diaľke na pobreží kempoval nejaký nákladiak. Keď som išiel preskúmať okolie tak som zistil, že na útesoch nad nami sú horolezecké cesty. Pozrel som si to na internete a zistil som, že to je celkom zaujímavá a asi známa lezecká oblasť. To som ešte netušil čo nás cez deň čaká.
V priebehu dňa tam prišlo asi 7 áut a odhadujem tak 70 až 100 ľudí. Všetko lezci. Vôbec som z toho nemal zlý pocit, že tam takto sme a okolo nás chodia ľudia, prišlo mi to úplne v pohode. Najlepšie na tom bolo, že ľudia sa tam pekne roztratili a aj keby sme liezli, tak by som nemal nervy že to tam je moc plné. Cez deň som pracoval, bol som s Oskym a s tatrou na prechádzku a kúpal sa v mori. Popritom všetkom som pozoroval lezcov.
