V roku 2017 sme sa ako partia kamarátov doholi vyraziť na taký prvý väčší trip a tak teda ideme do Nórska. Gargi, Mirec, Kaťa a Aďa.
Keď bude čas a chuť (dohodli sme sa že vždy večer alebo ráno za predchádzajúci deň) tak sem niečo napíšeme a pridáme zopár fotiek…
Štatistiky:
7881km
15 dní
4.9.2017 až 19.9.2017
Deň 1. (pondelok)
Konečne sme vyrazili. Síce až o 16:30, ale predsa. Zajtra o 12:15 nám ide trajekt z mestečka úplne na severe Dánska, ktorý by sme radi stihli. Navigácia nám píše že cesta bude trvať 14h. Vychádza nám to v pohode aj s pár hodinami spánku…
Spať sme nakoniec išli o 2:30. Dnes sme prešli 1083km.
Deň 2. (utorok)
Zobudili sme sa a pokračovali sme smer Hirstahlls od kiaľ nám o 12:15 ide trajekt.
Aktuálne pri písaní tohoto príspevku sme na trajekte a posádka je celkom zdecimovaná dlhým presunom a vyzerá asi takto:
Po vystúpení z trajektu cestujeme asi ešte dve hodiny a ďalšiu hodinu hľadáme miesto na spanie. Stále prší. Zistili sme že markíza ktorú sme dostali k stanu je vhodná asi do Chorvátska a iba na interiérové použitie a nie na krytie posádky pred dažďom. Preto to po treťom pokuse na rozbalenie markízy vzdávame a zohrievame segedín pod otvoreným kufrom. Dnes sme prešli 614km, a od prvého bodu v mape sme vzdialený asi 30 minút cesty…
Deň 3. (streda)
Vstávame do krásneho (na Nórske pomery) rána, 😀 vychutnávame si prvé nórske raňajky a ideme. Čáka nás 5km šlapania, žiadny problém. Také ideálne na spálenie včerajšieho segedínu.
Keď sme sa presunuli pár km od miesta kde sme spali, do miesta odkiaľ sme začínali turistikovať, tak nás pán parkovčík privítal s pár drobnými eurami, že nech si zoberieme :D, že on nevie čo s tým. Chalan nám v princípe prispel skoro polovicu na parkovanie 😀
Turistika nám celkovo trvala 6 hodín. Poačasie nám držalo počas celého hikeu celkom pekne a áno máme aj my fotku.
Z parkingu sme sa do prístavu Lysebotn presunuli cez nádhernú, kľukatú cestu
A ihneď ako sme sa nalodili na ďaľší trajekt sme spustili akciu “SVIEČKOVÁ”
Cca o ôsmej večer sme sa priplavili do mestečka Forsand. Následne sme sa už presunuli do tesnej blízkosti parkingu pod Preikestolen.
Na presun autom medzi fjordom sme muesli použiť aj takýto most. Dnes sme prešli 8,6 km peši, a 56km autom.
Deň 4, (štvrtok)
Ráno vstávame okolo piatej a z nášho offroadového campingu sa presúvame asi 4km na parkovisko od kiaľ začínajú traily na Preikestolen. Počko vyzerá zo začiatku veľmi zle, všade je hmla a silno prší. Počas výšlapu skoro nikoho nestretávame a počasie je naozaj zlé. Až tesne pod vrcholom hmla zmizne ako švihnutím čarovného prútika a máme nádherné výhľady. O vrchol sa delíme len asi s piatimi ďalšími ľudmi a dvomi stanmi.
Počas zostupu stretávame tisíce turistov z rôznych krajín a veru nezávidíme im to, že sa všade musia tlačiť. Dole sa nám ide horšie ako hore, nakoľko turistov tam je viac ako na eskalátoroch v Auparku. Oni určite nebudú mať také pekne fotky ako my. 🙂
Celý hike nám trvá asi 5 hodín aj s jednou hodinovou prestávkou na vrchole.
Dole na parkovisku vybavujeme doplnenie teplej vody z umývadla na verejných WC do nádrže na sprchu, avšak technika je proti nám a nevieme naplniť teplú vodu z kohútika. Vo finále napĺňame studenú ale sme radi, že aspoň nejakú máme. 😀
Ďalej sa presúvame našou pojazdnou spálňu smerom ku Trolltunge. Je to cca 200km, a navigácia píše trvanie viac ako 3,5 hodiny
Cesta vedie neustále od vodnej hladiny vo fjordoch až do cca 1000m.n.m.. Počas presunu máme konečne čas spraviť si poriadny obed a konečne si k zaváranine varíme aj prílohou.
Tunely a vodopády cez ktoré prechádzame sme už prestali počítať…
Večer zakempuvávame na parkovisku pod Trolltunga vedľa dalších dodávok ktoré rovnako ako my porušili zákaz vjazdu obytných áut. Ale veď predsa my nie sme obytné auto. Či? 😀
Dnes sme prešli 226km autom, a 9,8km pešo.
Deň 5. (piatok)
Zobúdzame sa na parkovisku pod Trolltungou, hodinky ukazujú 4:30. Všetci naokolo ešte spia. Je kúsok pred 6:00 a my začíname šlapať prvý kilometer. Legendy tvrdia, že prvý kilometer je najťažší (MY SME HO NONŠALANTNE ZVLÁDLI) a preto si to väčšina ľudí uľahčuje a parkuje až nad touto časťou trasy. Po 40 minútach potenia prechádzame rovinatejším úsekom až ku hrebeňu, kde nás zastihuje silný vietor a sprevádza nás až na vrchol Trolltungy. Počas celej cesty nás obklopujú krásne scenérie, no na vrchole pohľad vyráža dych. Ranné vstávanie sa nám zas raz vypláca a v rade na najznámejšiu fotku z Nórska čakáme len pár minút (nie hodiny ako býva zvykom).
Na rad prichádza najobľúbenejšia časť dňa a to OBED. Popri ňom si kvôli veľkej zime a silnému vetru obliekame všetky vrstvy, ktoré máme (deväť). Po obede balíme a vyrážame na cestu späť. Po 9h a 40min, 28 km a 40 942 krokoch prichádzame konečne na parkovisko. Slávnostne si vyzúvame topánky, ktoré už nikdy nechceme vidieť :D.
Využívame vybavenosť parkoviska v podobe sprchy v umývadle, sociálneho zariadenia a pitnej vody. Po doplení kalorického deficitu vyrážame ďalej na sever. Po prejdení 68 km nachádzame miesto na spanie kúsok od vodopádu Voringfossen. Prvýkrát si zakladáme oheň (tak to aj vyzerá :D) a ako bodku za úspešným dňom si pripravujeme dezert = tvarohovo-čučoriedkové knedličky. S konštatovaním, že po dnešnom dni nebudeme mať problém zaspať sa po dopísaní tohoto príspevku s vami lúčia Aďa a Kaťa.
Deň 6. (sobota)
Dnes sme sa opustili a pospali sme si až do 8:30. Raňajky sme si dali s relatívne pekným počasím, a po raňajkách vyrážame smer vodopád Voringfossen.
Medzi vodopádom a dnešnou finálnou destináciou Slettefjellvegen nás čakal najdlhší tunel na svete, krátkych 24,5km 😀
Na večeru si gurmánsky dávame plnenú papriku s kolienkami a áno, všetko to robíme a jeme v aute, pretože vonku nám klesla teplota na 6 stupňov a nečakane sa rozpršalo tak ako každý raz keď zastavíme a ideme rozkladať tábor… 😀
Deň 7. (nedeľa)
Po včerajšom večernom posedení v aute v hmle vstávame neskoro – až okolo 8:30. Spali sme vo výške cca 1200 m.n.m., v noci po prvý krát teplota klesla pod 0°C, teplomer ukazoval -2°C. Zima nám vôbec nebola, večer sme použili dostatok tekutých svetrov. 😀 Po vystrčení hláv z postele sme padli na riť. Doslova. Ten výhľad bol úžasný.
Po rannej hygiene balíme tábor a presúvame sa smerom na sever do najkrajšieho a najznámejšieho Nórskeho fjordu – do Geiranger fjordu.
Dnešný deň je plný presunov, prešli sme 271km. Večer rozkladáme kemping po prvý krát hneď pri rieke. Grilujeme zeleninku, syr a varíme kuskus.
Deň 8. (pondelok)
Budík máme opäť trošku skôr. Dosť bolo vyspávania, treba sa posunúť ďalej. Ráno je celkom zima, avšak aj napriek tomu skúšam kúpanie v potoku. 😀 Na počudovanie dopadlo to celkom dobre. Už o 8:10 sa nám podarilo opustiť kempovacie miesto. Cca po 25km prichádzame na jednu z najepickejších ciest v Nórsku – Trollstigen.
Niečo sme polietali s dronom, pokamerovali, pofotili… A išli smerom na druhú najepickejšiu cestu v Nórsku – Atlantic ocean road.
Dali sme rýchly guláš na obed a opäť venovali pár minút nejakým fotkám.
Postupne sme sa presunuli až do mestečka Trondheim a pozreli si farebné domčeky. Mirec jednoznačne považuje za najvhodnejšie cestovné oblečenie či už do mesta alebo do auta nové termo od Mamutu. 😀 Vyvoláva úsmevy nie len na našich tvárach, ale aj okoloidúcich ľudí.
Po Troinheime sme začali hľadať kempingplatz a ugrilovali si na večeru nejaké mäsko a zeleninku…
Deň 9. (utorok)
Dnes sme sin opäť dopriali mierny chill a zobudili sme sa až o siedmej ráno. Ráno chystáme spoločné raňajky a čaj.
Oddýchnutí a najedení opäť vyrážame na nádherné nórske cesty a približne okolo druhej stojíme a robíme si druhé najlepšie cestoviny na svete, samozrejme al dente 😀
Približne o šiestej podvečer prichádzame do mesta Kilboghavn (teda ak sa dva rodinné domy, informačné centrum a prístav dá nazvať mestom), a ako tretí sa staviame do rady vozidiel čakajúcich na trajket do mesta Jektvik.
Ako tak čakáme odrazu zbadáme tabulu Polarkemp, kde sa domnievame, že by sme mohli doplniť našu nádrž na vodu, tak to ideme skúsiť. Milí čitatelia, veriaci a sledovatelia tohoto príbehu, keď sme do toho kempu vošli, sme veľmi rýchlo zistili, že realita bola svetlejšia ako pleť hociktorého albína na svete.
Áno boli tam sprchy s teplou vodou 😀 😀 Tak aj keď všetky tieto zariadenia boli výhradne iba pre ubytovaných hostí kempingu, aj tak sme sa neudržali a trochu sme si zarebelovali a dali sme si všetci štyria exkluzívnu teplú sprchu.
Vysmiatí, voňaví, čistí a osprchovaní a s natankovanou vodou v nádrži vchádzame opäť do prístavu a do dlhej rady na čakanie na trajekt ale naspäť na našu pozíciu číslo tri ktorú nám spolučakajúci počas celej doby kým sme absolvovali malý wellnes nechali voľnú. 😀
Po siedmej už sedíme na trajekte a užívame si gýčový západ slnka. Tento trajekt je ten, ktorý nás previezol cez polárny kruh.
Večerné hľadanie kempovacieho miesta dopadlo na 1. Našli sme krásnu lúčku uprostred lesíka, avšak čo čert nechcel, z našej obývačky sa na pár minút stala nehnuteľnosť…
Avšak vďaka ľudskej sile, trolím bohom, kôpke dreva a paliet na okraji lúčky sme našu obývačku opäť upgradli na pojazdnú a teraz už varíme večeru. 🙂 Škody na majetku žiadne, avšak zajtra sa kvôli Katke musíme vrátiť do kempu so sprchou za free. 😀
Takže dnes doplníme denníček ešte do tretice, avšak iba o veľmi malý detajlík. Po večeri… vlastne ani neviem čo nám… padli nám sánky, zajtra ich hádam pozbierame…
Deň 10. streda
Ráno sa budíme so spomienkami na včerajšiu polárnu žiaru a do nového dňa nás víta príjemný avšak v Nórsku veľmi neobvyklý daždík. Dáme si malé raňajky, po včerajšom offroadovom kempovaní skontrolujeme našu obývačku na prípadné poruchy a poškodenia a presúvame sa ďalej smerom na sever. Baby ako vždy pri týchto presunoch spia minimálne 16 hodín cez deň a 8 hodín v noci a asi tomu nebude inak ani dnes.
Okolo obeda prechádzame ponad Saltstraumen – čo je podľa našich informácií miesto s najsilnejším morským prúdom na svete.
O 15:30 nám ide trajekt z Bodoø do prístavu v meste Moskenes čo je asi najväčším mestom na Lofotoch. Nakoľko do prístavu prichádzame s trojhodinových predstihom, obsadzujeme si stôl a úplne suverénne si robíme gurmánske lečo pred plavbou na obed. Plavba by mala trvať cca 4 hodiny a more je celkom pokojné.
Tak ako skoro vždy, keď niečo varíme, nám to ani tentokrát Nórsko neodpustí a tesne pred tým ako je lečo hotové sa rozprší. Takže nakoniec pred nalodením obedujeme v príjemnom prostredí našej obývačky. 😀
Podvečer okolo 19:00 sa vyloďujeme na Lofotoch. Vyzerá to tu tak ako tvrdili obrázky na internete.
Večer pri cestovinách s paradajkovou omáčkou zasadá rada a rozhodujeme sa čo ďalej. Zajtra nás čaká hike na najepickejší kopec na Lofotoch, Reinebringen. Predmetom našej porady bolo čo ideme ďalej potom. Či sa vydáme aj na Nordkapp – najsevernejší bod pevninskej Európy, alebo ideme pomaly z Lofotov smerom domov. Cítime to tak že sa sem ani jeden z nás asi tak skoro nedostane, a preto sa nám to skôr kloní k tomu aby sme tento bod dosiahli…
Deň 11. (štvrtok)
Budíček opäť nastavený na skorú rannú hodinu (4:30) a čaká nás ďalší hike. Ešte za tmy odchádzame od auta na krátku, ale šmykľavú a strmú cestu k najkrajšiemu výhľadu na Lofotoch. Po hodine sme už na vrchole kopca a úplne sami, bez akýchkoľvek iných turistov (všetci ešte spia), si užívame výhľad v hmle, ktorá sa po chvíli úplne vyparí a naše pohľady si užívajú už iba pravý nórsky východ slnka.
O ôsmej hodine ráno sme už naspäť pri aute, vyzúvame obľúbené turistické topánky a vychutnávame si pocit, že celý deň je pred nami. Po chvíli zastavujeme na odpočívadle a robíme si druhé raňajky šampiónov (veď si zaslúžime).
Nakoľko sa cestou definitívne rozhodujeme pokoriť Nordkapp, máme pred sebou 1 100km do cieľa. Len na malú chvíľu sa cestou zastavujeme v krásnom prístavnom mestečku, kde sa prechádzame lodenicou a pokračujeme až k miestu nášho dnešného spania. Tu dnes budeme čakať na polárnu žiaru. Držte palce. Prešli sme 491km autom, a 11 000 krokov.
Ďeň 12. (Piatok)
Nordkapp – Najsevernejší bod pevninskej Európy prístupný autom. Akcia NORDKAPP mala doteraz 4 819 km a trvala 12 dní. A kedže to vôbec nie je málo, rozhodli sme sa, že by to chcelo vyzerať aspoň trochu reprezentatívne. Takže plán bol jasný nájsť kemp, sprchu a teplú vodu. Zas raz je šťastie na našej strane. Čistí, voňaví a dokonca s vyfénovanými vlasmi prichádzame na Nordkapp. Keď už sme teda na tom konci sveta, kde v septembri stretávame viac sobých stád než ľudí, chceme vymyslieť niečo špeciálne. Niečo vďaka čomu si to rozhodne zapamätáme. Avšak vonku sú príjemné 4 stupne a fúka severný vetrík od mora a naše myslenie už nieje čo to bývalo. Nakoniec to príde a my dostávame skvelý nápad. Spravíme nezabudnuteľnú fotku!
Skvelý nápad, či? 😀 Rozhodne to bola zábava pre nás a aj pre náhodných okoloidúcich.
Ďeň 13. (Sobota)
Ráno cca o siedmej vyliezame z našich luxusných spální s veľmi príjemným pocitom spomíname, že my sme ten Nordkapp včera fakt dali. Na raňajky si robíme druhú najlepšiu praženicu na svete.(Kaťa sa pre istotu drží svojej klasiky)
Niečo po ôsmej vyrážame smer Rovaniemi. Rovaniemi je známe Santovou dedinkou, ktorú sme aj navštívili. Santu sme však nevideli, ale nebojte darčeky budú tak či tak 😀 Viac ako Santa nám však chýbal sneh, už len ten, a prebudila by sa v nás pravá vianočná atmosféra. No aj tak nás Rovaniemi jemne vianočne naladilo a možno nám po príchode domov nebudú vadiť ani októbrové vianočné reklamy. Okolo ôsmej večer nachádzame miesto pre našu spálňu, obývačku, kúpeľnu….. a chystáme sa na prípravu večere. Tak ako obvykle v našom skromnou príbytku. Predsa len vonku nie je zrovna teplo, aj keď sme už zas na tej správnej strane polárneho kruhu…