Prebudili sme sa do krásneho a celkom studeného rána. Bolo takmer úplne jasno a narozdiel od včerajška sme videli aj vrcholky hôr. Dal som si rannú sprchu (po 4och dňoch už bolo načase), na raňajky sme si dali luxusné guličky s mliečkom a vyrazili sme hore údolím k pevnosti Zakagori.  Cesta bola v pohode a prechádzala viacerými usadlosťami. V usadlostiach sa nachádzajú ruiny domov a stále tu žijú bačovia a ich rodiny, ktorí sa starajú o ovce a kravy. Tí podnikavejší si pri ceste otvorili rôzne café.  Vzdialenosť k pevnosti bola podľa Google 7km. Po asi 40 minútach čo sme...

Opäť sme sa zobudili bez plánu. Dnešný presun mal nakoniec asi len 35 km, z toho tak 7 km po asfalte a zvyšok po kadejakých bučorách. Presúvali sme sa do údolia Truso, v ktorom sa nachádza pevnosť Zakagori.  Informácie, ktoré som k tomuto údoliu mal boli rozporuplné. Od niektorých cestovateľov som mal informácie, že sa to dá prejsť autom úplne bez problémov celé údolie až k pevnosti, tam sj spať, ibaže sa máte pripraviť na návštevu gruzínskej pohraničnej stráže nakoľko je to kúsok od ruských hraníc. Od iných som mal informáciu, že cesta je absolútne neprejazdná a dá sa tam...

Naša dnešná trasa vedie kúsok od Tbilisi, ale rozhodli sme sa že Tbilisi dnes vynecháme a zamierili sme smerom na Kaukaz a turistické mestečko Gudauri. Ideme po najhlavnejšej tepne spájajúcej Gruzínsko s Ruskom, cez horský priesmyk Jvari Pass smerom na Vladikavkaz. Vzhľadom na to, stretávame veľa kamiónov a áut a ideme relatívne pomaly.  Nemáme úplne plán kam by sme chceli dnes dôjsť, ale po ceste máme pár bodíkov, ktoré by sme chceli navštíviť. Zväčša sú to pekné výhľady a malé dedinky na konci sveta.  Prvýkrát sa mi stalo, že som zabudol natankovať. Mali sme síce pol nádrže, ale s kúrením...

Noc bola nepokojná. Večer sme zaspávali v silnom daždni a vetre. Okolo áut sa nám potulovala smečka pso,v z ktorých som mal dosť zlé pocity. V noci som sa niekoľkokrát zobudil buď na vietor alebo na psa, ktorý nám spal pod autom a hmýril sa, prípadne vyštartoval a štekal po niečom.  Toto bola prvá noc čo sme mali celú noc pustené kúrenie. Keď som sa ráno definitívne zobudil, tak som rýchlo pochopil prečo. V noci snežilo, ale aj mrzlo. Kopce okolo boli krásne zasnežené a naše autá len tak mierne pocukrované. Kým sa Veronika s Oskarom ešte váľali v posteli,...

Ráno sme sa vypravili z ubytovania prekvapivo ľahko a rýchlo. Stačilo poskladať kočiar a naložiť dve naše skriňobedničky, v ktorých máme oblečenie, ktoré denne používame. Tete prenajímateľke sme písali či by mohla prísť o 9:00 hod., že by sme jej radi odovzdali kľúčiky. Teta prišla, poprosila nás nech jej dáme 5* hodnotenie na bookingu a my sme sa vydali do mesta.  V meste sme navštívili kultovú kaviarničku kde sa ráno stretávajú turisti. Dali sme si kávu a koláčik a vyrazili sme smerom do Ushguli.  Natrafili sme aj na šoférov Marshrutiek, ktorí si tam zháňajú klientelu a rozvážajú turistov po okolitých...

Problém s vodou bol nie vo vode alebo v bojleri, ale v užívateľovi. V Gruzínsku to totižto funguje naopak. Teda, aspoň táto konkrétna batéria. Keď otočíte na modrú farbičku tečie teplá a keď na červenú tak tečie studená. Prišli sme na to však až ráno. No aj tak lepšie neskoro ako nikdy. No nie? 😄  Raňajkujeme guličky s mliekom lebo to je posledné raňajkové jedlo čo nám ostalo. Chrúmeme ich však zo šáločiek lebo misky tu niesú a do auta som lenivý ísť.  O deviatej má prísť pani majiteľka doriešiť platbu. Bola presná. Prišla, vytočila kamarátku, ktorá vie po anglicky a...

Zobúdzame sme sa doštípaní a mierne nervózni. Padlo rozhodnutie dnes sa na dve noci niekde ubytovať a ideálne niekde kde nebude teplo a bude práčka a normálna sprcha. Preto sme sa rozhodli dôjsť do Mestie.  Toto horské mestečko je relatívne vysoko v horách, je známe veľkým množstvom túr v okolí a chodí tam veľa backpackerov. Je to síce iba cca 270km, ale navigácia píše viac ako 5 hodín cesty.  V poslednom väčšom meste chceme nakúpiť na pár dní a natankovať. V mestečku Zugdidi sme natankovali a Veronika potrebovala ísť na WC, tak sme sa zastavili v McDonalde. Po odchode z...

Ráno sa prebúdzame na mieste, na ktoré sme prišli včera už za tmy. Je to križovatka troch ciest, z toho jedna ide cez rieku, jedna nie je na mape a po tej tretej sme prišli. Presne v križovatke bola rovinka, a presne tam sme ostali včera večer stáť. Tým, že sme tam ledva vyšli a videli sme aká je cesta zarastená a nepoužívaná, tak sme si povedali že tadiaľ pravdepodobne nikto nepôjde a nechali sme auto uprostred. Ráno sme mali na pláne administratívu pred vstupom do Gruzínska. Treba si naštudovať ako to tam je s mobilným internetom, kde kúpime SIM-ku,...

Pre mňa bola táto noc opäť jedna z tých horších. V noci som nemohol spať, pobolievalo ma brucho, prehadzoval som sa a o druhej ráno keď sa začalo priamo nad nami blýskať som to definitívne vzdal. Boli sme v úplnom centre búrky, hrom bolo počuť ani nie sekundu po tom ako som videl blesk, vietor šľahal vodu na auto úplne zo všetkých strán. Veronika s Oskarom pekne spinkali. Nakoniec okolo štvrtej ráno som zaspal na chvíľu, už s myšlienkami na cestu dole, či niekde búrka nezmyla cestu a či sa prevodovka po včerajšom vytrápení cestou hore ešte bude kamošiť so...