Deň 17 – Presuny, Amasya a Ponstké vrchy

Prebúdzame sa pri vodnej nádrži do pekného rána. Čo-to rýchlo zjeme a vyrážame. Dnešným cieľom na noc sú Pontské vrchy, ktoré sa tiahnu celým severným Tureckom, takmer od Istanbulu až do Gruzínska. Celý čas viedla naša cesta z južnej strany od týchto hôr. Najbližšiu noc by sme chceli stráviť niekde v nich, v priateľskejších teplotách.  Cestou chceme navštíviť mestečko Amasya ktoré ani nevieme prečo máme v mape, ale asi preto, že je celkom pekné.  Do Amasye prichádzame tesne pred obedom, akurát keď začínajú najväčšie teplá. To nás však neodradilo, poskladali sme kočiar a išli sme na prechádzku. Zistili sme, že...

Deň 16 – Voľby a komáre 

Prvú noc sme spali ako v kabriolete, keby sa nám dala odmontovať strecha, asi by som to v noci spravil. Mali sme dokorán všetky dvere, všetky okná a aj kufor. Aj napriek tomu nám bolo dosť teplo. Zamestnanci kempu boli veľmi milí, keď nám prišli povedať, že tam lietajú komáre nech nedoštípu Oskara. Problém bol ten, že vtedy už asi hodinu lietali. Veronika má 27 štípancov, ja asi 14 a Oskar 1. Ráno dostávame na stôl dve čerstvo odtrhnuté figy, tak si robíme kašu a zamiešaváme ich do nej. Opäť dopĺňame vodu, keďže točka je v dosahu nášho zaparkovaného auta,...

Deň 15 – Ráno na pláži, čaj, bábovka a automatická práčka

Zobudili sme sa po výbornej noci na pláži. Oskar prvý, okolo 5:50, samozrejme zobudil aj zvyšok osadenstva. Resp. ja som sa otočil na druhý bok a spal ďalej, Veronika vstala. Kým vyšlo slniečko a auto nám este robilo tieň, spravili sme si praženičku s chlebíkom a len tak sme oddychovali na nie príliš vábnej pláži .  Okolo 9 prišiel pán s tromi ženami v čádore (hijáb, v ktorom žena má zakryté celé telo okrem tváre). Pri ich príchode ani nepozdravili, len prešli okolo a začali si rozkladať stan. Po asi hodine, keď sme dojedli a umyli riady, zrazu prišiel pán...

Deň 13 – hranice s Tureckom, sim karta a Istanbul

Večer,  ešte tesne pred tým ako sme išli spať, sme sa v appke Park4night v komentároch k jednému z okolitých miest na spanie dozvedeli, že pár prespávajúcich tam videlo medveďa. To nám moc na pohode na spanie nepridalo, ale predsalen spíme v aute. Medvede našťastie nevedia robiť s kľúčami,  tak sme asi boli celkom v pohode.  Dnešný plán bol prejsť zvyšok Bulharska, prejsť cez tureckú hranicu a vybaviť aspoň diaľničnú nálepku, ktorá tu funguje trochu inak ako u nás. Už sme si zvykli, že časové odhady GPS v týchto krajincách moc nefungujú, a to čo si Google myslí, že pôjdeme dve hodiny...

Deň 12 – Bulharský Lidl, lekáreň, a pamätníky komunizmu

Zobudili sme sa skoro. Ani sme sa neposadili na terasu, naraňajkovali sme sa len v pohodlí našej obývačky. Kým sa Veronika s Oskarom postarali o poriadky v interiéri, ja som zbalil terasu. Rozumej: markíza, hamak, stoličky, stôl a kočiar. Vychystanie sa sme na naše pomery zvládli  veľmi rýchlo a pohli sme sa z kempu už okolo 8:30.  Keďže sme už odhalili čo sa malému deje a prečo je posledné dni nervózny, tak naša prvá cesta viedla do lekárne kúpiť gél na zuby a Nurofen. V najbližšom veľkom meste nám Google ponúkol asi 30 lekární. Ako sa hovorí: ‘Never všetkému čo vidíš...

Deň 10 – Oblúk slobody v priesmyku Beklemeto, ranná prechádzka, cesta do kempu a prvý zub

Nemýlil som sa, posledná noc naozaj bola zatiaľ najhoršia. Okolo pol 11 večer sme to s uspávaním plačúceho Oskara vzdali a pohol som sa ďalej. Veronika s plačúcim Oskarom v posteli, ja za volantom. Nevedeli sme čo je zle, či mu je teplo alebo čo sa deje. Aj napriek našej zásade nikdy nehľadať miesto na spanie za tmy sme išli skúsiť vyjsť vyššie do priesmyku. Cestou Oskar zaspal, tak som si myslel že už bude OK a že už noc prespí, avšak mýlil som sa… Od polnoci do šiestej rána spal na Veronike, ktorá s ním sedela na prednej sedačke...

Deň 9 – Cesta z Transfăgărășan až do Bulharska, trajekt cez rieku Dunaj a zaspávanie v 30 stupňoch. 

Ráno sa prebúdzame do krásného a relatívne chladného rána. Až som si obliekol dlhé gate a obul zimné crocsy. Pri raňajkách dávame poradu ohľadom dnešného cieľa. Chceli by sme dnes prejsť do Bulharska ale opäť niekam vyššie do hôr. Predpoveď je relatívne zlá čo sa teploty týka, a preto by sme chceli opäť spať čo najvyššie.  pohľad na priesmyk zo severu Negoiu – druhý najvyšší vrch Rumunska Keď sa pripravíme na cestu, tak sa ešte ideme previesť kúsok z hora priesmyku smerom na sever. Po asi 10 zákrutach to otáčame a ideme opäť smerom na juh. Cestou sa pristavujeme pri...

Deň 6 – Krásny východ slnka, obed na Transalpine, českí motorkári s defektom a prvá noc v kempe, ktorý je snom každého cestovateľa

Zobudil som sa ráno, ako už štandartne pred šiestou, tesne pred východom slnka. Po pohľade z okna som úsudil, že tento východ slnka má potenciál a vykotúľal som sa z postele. Išiel som sa prejsť po okolí a spraviť pár záberov s východom slnka. Po raňajkách som zhodnotil naše šance prejsť rutu Strategica. S prihliadnutím na to, že nemáme so sebou druhé sprievodné vozidlo, ktoré by nám v prípade potreby pomohlo a so zohľadnením kam až chceme zájsť a čo všetko ešte chceme prejsť, sa pomaly vraciame naspäť na asfaltovú Transalpinu. Vyrážame smerom na juh a potom smerom na Transfagarašan. ...

Deň 5 – Malý obchod, práca, veľký obchod, v ktorom sme nezohnali čo sme potrebovali, zámok Mateja Korvína, ktorý sme nenavštívili a horský prechod Transalpina, ktorý sme vlastne neprešli…

Ráno máme pekné, s inverziou. O niečo menej pekným sa stane keď zistím, že v práci prestal fungovať internet a ešte horším sa stane keď zistíme, že vlastne nemáme nič na raňajky. Kemp zbalíme relatívne rýchlo a ideme do najbližšieho mesta kde je obchod niečo nakúpiť. Cestou po telefóne inštruujem kolegu v kancelárii čo by mohol vyskúšať/spraviť, aby sa internet podarilo spojazdniť. Kým Veronika kupuje niečo pod zub a malý Oskar spí, mne sa podarí s kolegovou pomocou na diaľku opraviť nefungujúci internet.  Po raňajkách na parkovisku pred obchodom sa pomaly začíname presúvať smerom na mesto Hunedoara, ktoré má veľmi...

Ďeň 4 – Krúpy, potopa (nielen vonku ale aj v aute) dedinka Geamana a pravé rumunské miesto na spanie

Zobúdzame sa do krásneho rána o štandartných Oskarových 5:50, čo znamená 6:50 miestneho času. Dnešné doobedie venujeme trochu robeniu poriadku, usporiadavaniu vecí, testovaniu markízy z Decathlonu. Trochu času venujem aj práci  a nejakým malým úpravam webu.  Na našom campspote nakoniec aj obedujeme. Dnes to vyhral segedín od Kvetky, ale bez prílohy. Odkedy sme vyrazili z domu tak sme ešte neboli nakúpiť a žijeme zo zásob čo sme mali v aute a čo nám nabalili na cestu na návštevách.  Pri balení sa ozve hrom. Najprv len z diaľky ale čím viac sa blížime k odchodu tak tým sú hromy hlučnejšie a búrka...