Naša dnešná trasa vedie kúsok od Tbilisi, ale rozhodli sme sa že Tbilisi dnes vynecháme a zamierili sme smerom na Kaukaz a turistické mestečko Gudauri. Ideme po najhlavnejšej tepne spájajúcej Gruzínsko s Ruskom, cez horský priesmyk Jvari Pass smerom na Vladikavkaz. Vzhľadom na to, stretávame veľa kamiónov a áut a ideme relatívne pomaly. Nemáme úplne plán kam by sme chceli dnes dôjsť, ale po ceste máme pár bodíkov, ktoré by sme chceli navštíviť. Zväčša sú to pekné výhľady a malé dedinky na konci sveta. Prvýkrát sa mi stalo, že som zabudol natankovať. Mali sme síce pol nádrže, ale s kúrením...
Noc bola nepokojná. Večer sme zaspávali v silnom daždni a vetre. Okolo áut sa nám potulovala smečka pso,v z ktorých som mal dosť zlé pocity. V noci som sa niekoľkokrát zobudil buď na vietor alebo na psa, ktorý nám spal pod autom a hmýril sa, prípadne vyštartoval a štekal po niečom. Toto bola prvá noc čo sme mali celú noc pustené kúrenie. Keď som sa ráno definitívne zobudil, tak som rýchlo pochopil prečo. V noci snežilo, ale aj mrzlo. Kopce okolo boli krásne zasnežené a naše autá len tak mierne pocukrované. Kým sa Veronika s Oskarom ešte váľali v posteli,...
Ráno sme sa vypravili z ubytovania prekvapivo ľahko a rýchlo. Stačilo poskladať kočiar a naložiť dve naše skriňobedničky, v ktorých máme oblečenie, ktoré denne používame. Tete prenajímateľke sme písali či by mohla prísť o 9:00 hod., že by sme jej radi odovzdali kľúčiky. Teta prišla, poprosila nás nech jej dáme 5* hodnotenie na bookingu a my sme sa vydali do mesta. V meste sme navštívili kultovú kaviarničku kde sa ráno stretávajú turisti. Dali sme si kávu a koláčik a vyrazili sme smerom do Ushguli. Natrafili sme aj na šoférov Marshrutiek, ktorí si tam zháňajú klientelu a rozvážajú turistov po okolitých...
Problém s vodou bol nie vo vode alebo v bojleri, ale v užívateľovi. V Gruzínsku to totižto funguje naopak. Teda, aspoň táto konkrétna batéria. Keď otočíte na modrú farbičku tečie teplá a keď na červenú tak tečie studená. Prišli sme na to však až ráno. No aj tak lepšie neskoro ako nikdy. No nie? 😄 Raňajkujeme guličky s mliekom lebo to je posledné raňajkové jedlo čo nám ostalo. Chrúmeme ich však zo šáločiek lebo misky tu niesú a do auta som lenivý ísť. O deviatej má prísť pani majiteľka doriešiť platbu. Bola presná. Prišla, vytočila kamarátku, ktorá vie po anglicky a...
Zobúdzame sme sa doštípaní a mierne nervózni. Padlo rozhodnutie dnes sa na dve noci niekde ubytovať a ideálne niekde kde nebude teplo a bude práčka a normálna sprcha. Preto sme sa rozhodli dôjsť do Mestie. Toto horské mestečko je relatívne vysoko v horách, je známe veľkým množstvom túr v okolí a chodí tam veľa backpackerov. Je to síce iba cca 270km, ale navigácia píše viac ako 5 hodín cesty. V poslednom väčšom meste chceme nakúpiť na pár dní a natankovať. V mestečku Zugdidi sme natankovali a Veronika potrebovala ísť na WC, tak sme sa zastavili v McDonalde. Po odchode z...
Ráno sa prebúdzame na mieste, na ktoré sme prišli včera už za tmy. Je to križovatka troch ciest, z toho jedna ide cez rieku, jedna nie je na mape a po tej tretej sme prišli. Presne v križovatke bola rovinka, a presne tam sme ostali včera večer stáť. Tým, že sme tam ledva vyšli a videli sme aká je cesta zarastená a nepoužívaná, tak sme si povedali že tadiaľ pravdepodobne nikto nepôjde a nechali sme auto uprostred. Ráno sme mali na pláne administratívu pred vstupom do Gruzínska. Treba si naštudovať ako to tam je s mobilným internetom, kde kúpime SIM-ku,...
Dnes ráno sme sa z miesta vymotkali riadne rýchlo. Na raňajky sme mali chlebík s maslom a medom a pripomenuli si detstvo. Včera sme si všimli hore idúce dodávky a dnes sme tie cesty preskúmali. Bolo neskutočné pozorovať roztrúsené dedinky na náhornej plošine, pričom sme stále išli po úplne krásnej asfaltovej ceste. Asfaltka bola pravdepodobne vybudovaná práve kvôli mešite, ktorá sa týči na vrchu. Totižto v roku 1635, keď sa osmanský cár Murad IV. vracal z bojov, zastavil sa na tomto mieste a vykonal tu modlitbu. Nakoniec tu strávil niekoľko dní a náhorná plošina dostala meno Sultan Murat Yaylasi. Miestni...
Včera sme opäť parkovali za hmly a dnes sa zobúdzame s krásnymi výhľadmi na rozhádzané domčeky v čajových poliach a lesoch. Odmysliac si tráviace ťažkosti, ktoré už trápia aj mňa. Ešteže malý Oskar pije iba materské mliečko. Ráno sa teda váľame v posteli. Keď to už Maťa prestane baviť, rozhodne sa ísť nám pripraviť raňajky. Dnešný deň si chceme trochu spríjemniť. A tak sa vyberáme na prechádzku. Približne pol hodinu napešo od nás je domček s čajovňou. Pri vstupe stojí dedko, ktorý sa na nás usmieva a pozýva dnu. On tam vlastne stál celý čas, pravdepodobne, aby okolo idúci ľudia videli, že...
Pre mňa bola táto noc opäť jedna z tých horších. V noci som nemohol spať, pobolievalo ma brucho, prehadzoval som sa a o druhej ráno keď sa začalo priamo nad nami blýskať som to definitívne vzdal. Boli sme v úplnom centre búrky, hrom bolo počuť ani nie sekundu po tom ako som videl blesk, vietor šľahal vodu na auto úplne zo všetkých strán. Veronika s Oskarom pekne spinkali. Nakoniec okolo štvrtej ráno som zaspal na chvíľu, už s myšlienkami na cestu dole, či niekde búrka nezmyla cestu a či sa prevodovka po včerajšom vytrápení cestou hore ešte bude kamošiť so...
Prebúdzame sa pri vodnej nádrži do pekného rána. Čo-to rýchlo zjeme a vyrážame. Dnešným cieľom na noc sú Pontské vrchy, ktoré sa tiahnu celým severným Tureckom, takmer od Istanbulu až do Gruzínska. Celý čas viedla naša cesta z južnej strany od týchto hôr. Najbližšiu noc by sme chceli stráviť niekde v nich, v priateľskejších teplotách. Cestou chceme navštíviť mestečko Amasya ktoré ani nevieme prečo máme v mape, ale asi preto, že je celkom pekné. Do Amasye prichádzame tesne pred obedom, akurát keď začínajú najväčšie teplá. To nás však neodradilo, poskladali sme kočiar a išli sme na prechádzku. Zistili sme, že...
