Prvú noc sme spali ako v kabriolete, keby sa nám dala odmontovať strecha, asi by som to v noci spravil. Mali sme dokorán všetky dvere, všetky okná a aj kufor. Aj napriek tomu nám bolo dosť teplo. Zamestnanci kempu boli veľmi milí, keď nám prišli povedať, že tam lietajú komáre nech nedoštípu Oskara. Problém bol ten, že vtedy už asi hodinu lietali. Veronika má 27 štípancov, ja asi 14 a Oskar 1. Ráno dostávame na stôl dve čerstvo odtrhnuté figy, tak si robíme kašu a zamiešaváme ich do nej. Opäť dopĺňame vodu, keďže točka je v dosahu nášho zaparkovaného auta,...

Zobudili sme sa po výbornej noci na pláži. Oskar prvý, okolo 5:50, samozrejme zobudil aj zvyšok osadenstva. Resp. ja som sa otočil na druhý bok a spal ďalej, Veronika vstala. Kým vyšlo slniečko a auto nám este robilo tieň, spravili sme si praženičku s chlebíkom a len tak sme oddychovali na nie príliš vábnej pláži .  Okolo 9 prišiel pán s tromi ženami v čádore (hijáb, v ktorom žena má zakryté celé telo okrem tváre). Pri ich príchode ani nepozdravili, len prešli okolo a začali si rozkladať stan. Po asi hodine, keď sme dojedli a umyli riady, zrazu prišiel pán...

Je ráno 6:30 a tieto riadky píšem z našej spálne v centre Istanbulu pri východe slnka, za zvuku lietajúcich čajok z neďalekého prístavu. Celkom romantické však?  Aby ste si nemysleli, že ten východ je len tak. Dnes je za odmenu, potom čo sa dialo v noci.  Prvou úlohou pred spaním bolo vyvetrať a zatemniť všetky okná. Následne uspať Oskarka, čo sa mi podarilo relatívne rýchlo. Keď chalani zaspali, ja som len ležala lebo mi bolo teplo a okolo 23:00 sa spustila hlasná párty. O pár parkovacích miest vedľa si to vypeckovali hudbičku z auta, a okolo auta tancovali ľudia. Keď...

Večer,  ešte tesne pred tým ako sme išli spať, sme sa v appke Park4night v komentároch k jednému z okolitých miest na spanie dozvedeli, že pár prespávajúcich tam videlo medveďa. To nám moc na pohode na spanie nepridalo, ale predsalen spíme v aute. Medvede našťastie nevedia robiť s kľúčami,  tak sme asi boli celkom v pohode.  Dnešný plán bol prejsť zvyšok Bulharska, prejsť cez tureckú hranicu a vybaviť aspoň diaľničnú nálepku, ktorá tu funguje trochu inak ako u nás. Už sme si zvykli, že časové odhady GPS v týchto krajincách moc nefungujú, a to čo si Google myslí, že pôjdeme dve hodiny...

Zobudili sme sa skoro. Ani sme sa neposadili na terasu, naraňajkovali sme sa len v pohodlí našej obývačky. Kým sa Veronika s Oskarom postarali o poriadky v interiéri, ja som zbalil terasu. Rozumej: markíza, hamak, stoličky, stôl a kočiar. Vychystanie sa sme na naše pomery zvládli  veľmi rýchlo a pohli sme sa z kempu už okolo 8:30.  Keďže sme už odhalili čo sa malému deje a prečo je posledné dni nervózny, tak naša prvá cesta viedla do lekárne kúpiť gél na zuby a Nurofen. V najbližšom veľkom meste nám Google ponúkol asi 30 lekární. Ako sa hovorí: ‘Never všetkému čo vidíš...

Vstávame neskoro. Na to že Oskarkovi rastú prvé zúbky sme sa vyspali na jednotku. Dnes nemáme na pláne žiadne presuny, budeme len tu. Plánovať ďaľší postup, povenujeme sa administratíve, uprataniu, oddychu, hraniu a čítaniu, kúpaniu sa v  potoku.  Najťažším orieškom tohto výletu je plánovať kedy a kde budeme. S tým súvisia ďalšie veci ako sú napríklad aj voľby zo zahraničia. O voličské preukazy sme si požiadali už dávno, ale keďže sa ich nedalo poslať na adresu na Slovensku, poslali sme ich ku kamarátovi do Čiech, podľa webu slovensko.sk ako C/O (čo znamená že je na obálke uvedené aj jeho meno a...

Nemýlil som sa, posledná noc naozaj bola zatiaľ najhoršia. Okolo pol 11 večer sme to s uspávaním plačúceho Oskara vzdali a pohol som sa ďalej. Veronika s plačúcim Oskarom v posteli, ja za volantom. Nevedeli sme čo je zle, či mu je teplo alebo čo sa deje. Aj napriek našej zásade nikdy nehľadať miesto na spanie za tmy sme išli skúsiť vyjsť vyššie do priesmyku. Cestou Oskar zaspal, tak som si myslel že už bude OK a že už noc prespí, avšak mýlil som sa… Od polnoci do šiestej rána spal na Veronike, ktorá s ním sedela na prednej sedačke...

Ráno sa prebúdzame do krásného a relatívne chladného rána. Až som si obliekol dlhé gate a obul zimné crocsy. Pri raňajkách dávame poradu ohľadom dnešného cieľa. Chceli by sme dnes prejsť do Bulharska ale opäť niekam vyššie do hôr. Predpoveď je relatívne zlá čo sa teploty týka, a preto by sme chceli opäť spať čo najvyššie.  pohľad na priesmyk zo severu Negoiu – druhý najvyšší vrch Rumunska Keď sa pripravíme na cestu, tak sa ešte ideme previesť kúsok z hora priesmyku smerom na sever. Po asi 10 zákrutach to otáčame a ideme opäť smerom na juh. Cestou sa pristavujeme pri...

Zobúdzame sa opäť do slnečného rána. Po novom už my dvaja vstávame skôr ako Oskar, on si pridal +1h spánku. Chápem ho, však je na dovolenke a potrebuje si oddýchnuť.  Ráno máme relatívne rýchle raňajky a užívame si poslednú sprchu v kempe. Za kemp u Tobiho sme zaplatili dokopy 20 eur. Za dve noci, dva a pol človeka, auto, použitie práčky. Kemp u Tobiho hodnotíme na 11 hviezdičiek z 10. Tobi je veľmi milý hostiteľ, ktorý prináša kúsok moderného západu do Rumunska. Keď nemajstruje v dielni, tak sadí stromčeky, renovuje, kosí. Tento rok plánuje dokončiť ešte jednu kúpeľňu s WC, vonkajšiu kuchynku...

V kempe sa cítime ako u dobrých susedov na návšteve, a keďže sa nemáme kam ponáhľať, tak dnešný deň strávime tu. Ráno sa rozprávame a lúčime s Čechmi, ktorí sa dnes balia. Majiteľ kempu a autoservisu v jednom požičiava svoje auto Poliakom a vysvetľuje im, kde by mohli kúpiť náhradný diel na opravu ich auta.  V priebehu dňa sa Maťo niekoľkokrát okúpe v potoku. Rozkladá druhú najlepšiu markízu z Decathlonu – prvá najlepšia je každá jedna iná. Takisto zisťuje, že mu nefunguje VPN a snaží sa to vyriešiť. Tiež odpisuje na pár pracovných e-mailov a dohaduje si meeting. Ja využívam,...