V utorok ráno nám prišli ďalšie balíčky do Trapani. Oskarovi už dochádzali plienky, vody sme mali pod pol nádržou a obsah chladničky bol viac-menej tiež už fuč. Tak sme zamierili na Oskarov spánok do Trapani, ktoré bolo vzdialené tak hodinu cesty. Oskar však spal dlhšie, a tak sme išli cestou načapovať vodu, ktorej je tu v okolí k dispozícií dosť málo. Išli sme si pre dva balíčky k našej “známej”, ktorú sme v živote nevideli, len sme si s ňou písali cez internet a po ďalšie balíčky na Amazon pick-up point. Ku tete nám prišiel satelitný internet Starlink lebo ma už...

V noci fúkalo. A celkom dosť, postele sme mali k lodi priečne a riadne som cítil v noci ako sa kníšeme. Dokonca nám v izbe spadol rebrík, ktorý slúži na vylezenie na horné postele pokiaľ je izba obsadená viac ako dvomi dospelými ľuďmi. Ráno o štvrtej nás zobudil lodný rozhlas s tým, že o hodinu pristávame v prístave a máme opustiť kajuty. Asi pol hodinu sme ho úspešne ignorovali, ale potom som si povedal, že si idem ešte užiť teplú vodu do sprchy a vstal som. Aj s Veronikou sme sa zhodli, že ani jeden z nás sa moc nevyspal....

Tento útes mal niečo do seba, ale veľmi fúkalo a nedalo sa vliezť do mora. Zhodli sme sa, že to nie je miesto na dve noci, a preto sme sa moc nezdržali. Doobeda sme s Oskarom boli preskúmať neďaleký oplotený dovolenkový rezort. V princípe to boli oplotené ruiny opustených domčekov. Všetko veľmi zarastené, pomaly sa už aj strechy prepadávali. Vidno, že toto miesto malo svoju slávu už dávno za sebou. Niekoré domčeky sme aj preskúmali. V podzemí jedného, ktorý neslúžil na ubytovanie hostí ale skôr ako technická miestnosť sme našli chladničky, parazóly, surfy a veľmi veľa reklamných plagátikov asi ešte...

Tento týždeň vyšlo pranie na stredu. V mestečku Gonnesa sme si našli práčovňu, dali oprať, prešli sa do kaviarne a dali vysušiť prádlo do sušičky. Potom sme sa ešte stavili v obchode. Oskar zaspal, a my sme mierili na ostrov Sant’ Antioco. Vedie naň most. Do odchodu trajektu na Sicíliu v sobotu nám ostávajú necelé tri dni a asi 120km a tri hodiny cesty čistého času. To máme čo robiť aby sme to stihli. V Cagliari by som rád bol v sobotu ráno aby sme si ešte stihli pozrieť trochu mesto, nakúpiť, načapovať vodu…  Ostrov Sant’ Antioco sme obišli zo...

Ráno sa nikomu moc baliť nechcelo. Kamaráti majú v piatok ráno odlet domov a naspäť na sever do Alghera majú maju celkom dlhú cestu. Preto sme vedeli, že sa dnes už budeme musieť rozlúčiť. Ráno sa nikomu nechcelo moc baliť. Podarilo sa nám vymotať až okolo pol 11. Odprevadili sme ich ku rieke, počkali kým prejdú a my sme zamierli na juh. Najprv máme v pláne načapovať niekde vodu a v najbližších dňoch sa chystáme prejsť ešte juho-západ ostrova a priľahlé ostrovčeky. Sú to posledné miesta Sardínie, kde sme ešte poriadne nezavýtali.  Dlho sme sa nejak nevedeli rozhodnúť či ideme...

Ráno bolo slniečko. Ale tak trochu zubaté. Myslel som si, že z pláže a z Dunes di Pisinas nebude nič a dúfal som, že zostaneme v Portu Maga. Bol som však ostatkom mojej posádky a našimi kamošmi prehlasovaný. Pobalili sme sa, išli sme do kaviarne na kávu a vybrali sa smerom na Dunes di Piscinas. Pre predstavu, išli sme z opusteného dovolenkového rezortu po asfaltovej ceste ktorá bola miestami zasypaná pieskom. Keď asfaltka skončila išli sme po utlačenom piesku, chvíľu korytom vyschnutej rieky. Nakoniec aj cez potok. Najprv sme si ho prešli pekne pešo, lebo na prvý pohľad to vyzeralo...